Ako sa vyvíja motivovanosť vo svete a v Európe?


Share on LinkedInTweet about this on TwitterShare on FacebookEmail to someonePrint this page

Po poklese o dva percentné body v roku 2016 globálna miera motivovanosti v roku 2017 vzrástla, a to na svoje maximum z roku 2015 (65 %). Za zmienku stojí najmä výrazný nárast percenta vysoko motivovaných zamestnancov, a to z 24 % na 27 %, čo je ešte viac než v roku 2015. To naznačuje, že zamestnanci sú dnes viac než kedykoľvek predtým pripravení priniesť svojmu zamestnávateľovi maximum.

Miera motivovanosti zamestnancov vzrástla v každej svojej dimenzii. 70 % zamestnancov hovorí o svojom zamestnávateľovi pozitívne (Say), 61 % s ním spája svoju budúcnosť (Stay) a 64 % vynakladá úsilie navyše, aby prispeli k úspechu spoločnosti (Strive). Globálny nárast o dva percentné body je možné z veľkej miery pripísať výraznému zvýšeniu miery motivovanosti v regiónu Ázie a Tichomoria (APAC), a to najmä v jeho najväčších ekonomikách, v ktorých miera motivovanosti rastie už druhým rokom. Spoločne s regiónom Ázie a Tichomoria sme zaznamenali nárast miery motivovanosti i v Afrike a v Európe. Priemerná miera motivovanosti zamestnancov zostala bez zmeny v Severnej a Latinskej Amerike, kde sa dlhodobo drží na najvyššej úrovni zo všetkých svetových kontinentov. Variabilita miery motivovanosti naprieč kontinentmi je čiastočne spôsobená kultúrnymi odlišnosťami, a to napríklad celkovou pozitivitou alebo negativitou jednotlivých národov. Ďalej ju ovplyvňujú faktory ako sociálne-politická alebo ekonomická stabilita.

Po poklese o tri percentné body medzi rokmi 2015 a 2016 zaznamenal veľký nárast v miere motivovanosti región Ázie a Tichomoria, ktorý sa v minulom roku dostal späť na svoje maximum 65 %. Celkový nárast bol ťahaný nárastmi v najvýznamnejších ekonomikách regiónu – v Číne (+2 p.b.), Indii (+2 p.b.) a Japonsku (+2 p.b.). Nielenže v týchto krajinách vzrástla miera motivovanosti, ale najmä Čína a India zaznamenali v rokoch 2016-2017 i významný hospodársky rast.

Celkový nárast v regióne nie je prekvapením, pokiaľ zvážime, že sa vo väčšine krajín výrazne zdvihla spokojnosť s oblasťami, ktoré majú v Ázii a Tichomorí najväčší vplyv na motivovanosť zamestnancov – s vrcholovým vedením, odmenou a uznaním a s príležitosťami pre rozvoj kariéry.

I keď celková miera motivovanosti v Latinskej Amerike zostala na rovnakej úrovni ako v predošlom roku, v niektorých kľúčových ekonomikách došlo k poklesu. Jedná sa o Mexiko, Brazíliu, Kolumbiu, Argentínu, Peru a Čile (v Mexiku klesá motivovanosť kontinuálne už druhým rokom, a to súčasne s poklesom ekonomiky). Tieto poklesy však boli kompenzované výrazným rastom motivovanosti v Kostarike, Dominikánskej republike a Venezuele. Napriek tomu, že región ako celok vykazuje stagnáciu, je dôležité zmieniť, že vo väčšine oblastí spokojnosti, ktoré sú pre zamestnancov v regióne kľúčové, došlo k poklesu alebo k stagnácii. Môžeme preto predpokladať, že pri udržaní tohto trendu dôjde v budúcom roku k poklesu miery motivovanosti i v celom regióne.

Priemerná miera motivovanosti sa oproti roku 2016 nezmenila ani v Severnej Amerike, kde sú prínosy ekonomického rastu zatienené sociálno-politickými neistotami. V Kanade došlo k poklesu miery motivovanosti o 1 percentný bod, a to na 69 %. Každopádne v 11 zo 14 meraných oblastí spokojnosti sme zaznamenali pokles, a len v troch nárast. Tento pokles môže byť predzvesťou významnejšieho poklesu motivovanosti v nasledujúcom období. V USA i napriek ekonomickému rastu zostala miera motivovanosti zamestnancov na rovnakej úrovni ako vlani. Za hlavný dôvod sa dá považovať sociálno-politická neistota, ktorá spoločnostiam komplikuje schopnosť dlhodobejšie plánovať a napĺňať svoje ciele.

Najväčší nárast motivovanosti zo všetkých svetových regiónov zaznamenala Afrika, a to o 5 p.b. Zatiaľ čo v roku 2015 bolo v Afrike motivovaných len 51 % zamestnancov, dnes sú to prakticky dve tretiny (66 %). Každá z piatich kľúčových afrických ekonomík zaznamenala nárast v miere motivovanosti, pričom najväčší bol v Alžírsku (+11 p.b.) a v Nigérii (+ 9 p.b.). Vzrástli tiež takmer všetky sledované oblasti spokojnosti (13 zo 14), a to najmä oblasť talent a nábor (+17 p.b.), ktorá bola v minulom roku identifikovaná ako kľúčový faktor pre rast motivovanosti a naďalej ním  ostáva. Ide o jasný dôkaz toho, že spoločnosti v regióne výrazne zlepšili svoje schopnosti prilákať, udržať a rozvíjať svoje najväčšie talenty.

Miera motivovanosti v Európe od roku 2014 osciluje medzi 58 % a 60 %, pričom najvýraznejší nárast zaznamenala v roku 2011. Z krajín, v ktorých v roku 2017 došlo k vôbec najväčšiemu nárastu miery motivovanosti, boli štyri z Európy – Francúzsko (+6 p.b.), Holandsko (+7 p.b.), Rakúsko a Švédsko (obe +9 p.b.). Zlepšenie miery motivovanosti môže byť čiastočne pričítané ekonomickému reštartu ekonomík, ktoré až do predminulého roka stagnovali alebo klesali – Portugalsko, Taliansko a Grécko. To tiež udáva pozitívny trend do roku 2018, hoci v regióne naďalej zostáva mnoho zdrojov ekonomickej i politickej neistoty. Príkladom krajiny, kde došlo k poklesu miery motivovanosti, je Spojené kráľovstvo. Miera motivovanosti kleslao 3 percentné body, čo reprezentuje najväčší minuloročný pokles z 29 globálnych ekonomík. Domnievame sa, že okrem iných faktorov k tomuto poklesu prispelo i rozhodnutie o Brexite. Zo štúdie Engagement During Times of Change (Motivovanosť v dobe zmien), publikovanej spoločnosťou Aon v roku 2013, vieme, že motivovanosti môže trvať niekoľko rokov, než sa po významnej zmene dostane späť na pôvodnú úroveň. Z tohto zdroja ďalej vieme, že zamestnanci potrebujú úprimný obojstranný dialóg s vedením spoločnosti, aby si ujasnili, čo im zmeny prinesú. Bez ohľadu na to, či zamestnanci vnímajú Brexit pozitívne alebo negatívne, jedná sa o významnou zmenu, ku ktorej sa musia lídri v Spojenom kráľovstve postaviť čelom, aby podporili motivovanosť svojich zamestnancov.

Zdroj: Štúdia Aon Best Employers 2017